Včelařská konference

Chcel by som sa vyjadriť k tejto forme včelárenia, ktorá je tu zrejmä medzi
účastníkmi konferencie dosť populárna. Ja včelárim v 11 rámikových
nástavkoch o rozmere rámika 39x27cm. Jedinou výhodou, ktorú pri tomto type
včelárenia vidím je nížšia váha nástavkov. Tým myslím výhodu nástavkov o
výške rámika 17 cm oproti výške rámika 27 cm. Neviem aký je presný rozdiel v
tejto váhe, ale maximálna hmotnosť plného nástavku s 11 rámikmi o výške 27
cm je asi 35 kg. To je maximum, ktoré sa vyskytuje len výnimočne. Pri bežnom
točení je to asi 25 kg, čo podľa mňa nie je tak veľa.
Medzi mnou vydené nevýhody nízkonástavkového včelárenia v tenkostenných
úľoch patria :
1. Omnoho väčšia prácnosť - pri prezeraní - prepracúvanie sa cez 5 alebo 6
nástavkov, aby človek urobil niekedy tak potrebnú kontrolu plodiska si
neviem ani predstaviť - a je tu otázka kde porozkladať tie všetky nástaky -
podľa mňa to nemá ďaleko k chaosu, a skontrolovať nejakých 60 rámikov je
určite oveľa časovo náročnejšie ako 33 rámikov aj keď sú plochou menšie,
- pri točení - je potrebné vytočiť o takých 40% viac rámikov,
- pri výrobe nástavkov a rámikov - ľutujem týchto včelárov pri výrobe takého
množstva rámikov, pri tomto existuje priama úmera medzi prácnosťou a počtom
vyrábaných rámikov.

2. Zimovanie - pri nízkonástavkovom včelárení je skoro nevyhnutné zimovať v
2 nástavkoch, pričom včely sa nakoniec stiahnu do jedného z nich, kde pre
nich nemusí byť dostatok zásob a chumáč potom môže mať problémy pri presune
do druhého nástavku. Určite je tu aj čiastočný problém s nedostatkom vzduchu
počas zimy i leta (napriek hocakým prípadným vetracím otvorom). Určite je
náročnejšie aj dymenie proti klieštiku.

3. Problémy s dosiahnutím čistých medov - aspoň čo som o nízkonástavkovom
včelárení čítal, tak sa tam tie nástavky pri ich zaplnení podkladajú novými
nástavkami atď. Nie som si istý či sa tak dá dosiahnuť najmä pri agáte a
medovici tak prepotrebné oddelenie znášok a medov.

4. Tenkostennosť nástavkov - najmä tie v ktorých budeš včely zimovať by mali
byť izolované (či už zimuješ vonku samostatné úle alebo vo včelíne) - aj keď
samozrejmä podľa zákonov fyziky teplý vzduch je ľahší a stúpa nahor - čiže
najväčší únik tepla je cez vrch. V Poľsku sa tým zaoberali a za optimálnu
považujú hrúbku polystyrénu 2,5 cm, nad ktorú sa neoplatí zvyšovanie
izolácie nemá význam. Ja z vlastnej skúsenosti a praxe za najlepšiu
považujem 3 cm izoláciu (aj keď je to možno podmienené prudkými severnými
vetrami v Košickej kotline a vonkajším umiestnením úľov), aj keď používam aj
2,5 cm resp. 2 cm izoláciu. Skúšal som zimovať aj v neizolovaných úľoch
keďže som čítal, že v tom nie je žiaden rozdiel - krutá skúsenosť - asi 35 %
z testovaných mi spadlo a ostatok bol citeľne slabší ako v izolovaných
úľoch.
Letné nástavky, ktoré používam ako medníky, resp. cez leto aj ako plodisko
keď je treba, mám len z 2,5 - 2 cm hrubých dosák bez izolácie - čo je vhodné
z dôvodu menšieho prehrievania vnútrajška cez leto ako aj menšej váhy,
ľahšieho vyrezania vetracích otvorov atď.

Toto je len môj názor, pričom je samozrejmä rohodujúca produkcia medu
(prípadne ich čistota - tento rok som mal medovicu s vodivosťou 12,4) a môj
priemer na rodinu je za posledných 5 rokov zhruba 65 kg - na pevnom
stanovišti. Keď som asi pred 6 rokmi prešiel z včelárenia z 9 rámikových
úľov s klasickým plodiskom a medníkom na nástavkové včelárenie s
odoberateľným dnom a 11 rámikovými nástavkami poskočila mi produkcia z 35 kg
na 50 kg behom sezóny a odvtedy šľachtením a vylepšovaním spôsobu včelárenia
mám neustály nárast. A stále je tu možnosť zlepšenia, keďže mám rodiny ktoré
dlhodobo dosahujú výnosy okolo 100 kg.

Prajem všetko dobré a nech je ďalšia sezóna lepšia ako bola tá posledná

Peter Malindžák
-----Pôvodná správa-----
Od: Pavol Ballon <apis/=/post.sk>
Pre: Včelařský mailing list <vcely/=/v.or.cz>
Dátum: 19. október 2002 22:24
Predmet: nískonadstavkové včelárenie


Rád by som vedel vaše názory na nízkonadstavkové včelárenie v tenkostenných
neuteplených úľoch.