Včelařská konference

Na Váš mail Ste dostali obšírnu odpoveď od p.Poláška, ale nie nie je v skutočnosti všetko tak, ako to on napísal.

1. Keďže rozmiestnenie úľov na stanovišti je vždy spojené so zmenou miesta (ak úle premiestnite o niekoľko km, je to bez problému) a s novou orientáciou včiel, vzdialenosť môže byť niekoľko metrov, ale i 100 m.
Pre priemiestnenie včelstiev je niekoľko "istých" rád, ale máloktorá je pravdivá a pritom v skutočnosti je to tak jednoduché ak dokážeme správne interpretovať biológiu včely medonosnej v praxi. Jednou s chýb (za krátku dobu som ju aspoň dvakrát čítal v komentároch Konferencii) je odporúčanie " včelstvá je dobré premiestňovať po zime ešte pred prvým preletom, pretože včela cez zimu ZABUDNE odkiaľ pred zimou vyletovala! Je to nepravdivé, pretože včela si pri svojich orientačných preletoch "fotograficky" uloží všetky potrebné údaje na celý svoj krátky život. A tak je to aj po prežitej zime akokoľvek dlhej. Mám zaznamenaných X údajov, keď sa premiestnená prezimovaná včela pri prvých jarných výletoch sa vracia na pôvodné miesto, ale keďže tam svoj pôvodný úľ nenájde, vracia sa bez problémov na svoje nové stanovište.

Ako je to vlastne s pamäťou včely. Včela, trúd a matka pri svojom prvom orientačnom výlete z úľa sa VŽDY otočí hlavou-očami tam odkiaľ vyletela a prijíma svetelné podnety odrazené od tvaru, umiestenia, farby predmetov, výška letáča nad zemou, ďalšie úle, kríky, stromy, kruhmi sa vzďaľuje od úľa a zbiera do svojej fotografickej pamäti potrebné vnemy. Ešte pred výletom z úľa si zakóduje cestu vo vnútri úľa, a túto vždy dodržuje, npr. ak včela vyletí z letáča obrátená dolu hruďou, tak to vždy robí a takisto aj prílet do úľa si nezľahčuje, ale sa snaží vojsť do úľa takisto. Neraz som pozoroval včelu, ktorá si sadla na rovnú plochu, vošla do letáča čo bolo proti jej naučenému spôsobu, vrátila sa, vyletela pre úľ, vrátila sa a sadla nad letáč a v polohe hruďou dolu vošla bez problému do úľa. Je to trošku zoširoka, ale nie tak aby každý tomu porozumel a zároveň aj uveril. Práve spôsob orientácie sa včiel je dokonalým prípadom ako nevojsť do každého letáča, ale len do svojho. Ak svoj letáč nenájde, samozrejme využije možnosť iného včelstva a vžobre sa doňho, ale tu už prevláda pud sebazáchovy.
Pri premiestňovaní včelstiev znova využívam vlastnosti včely, že pri každom premiestnení a prvom výlete z úľa sa včela znova orientuje!, lebo ihneď zistí,že jej úľ je na inom mieste a prostredie je iné. Do pamäti si uloží nový údaj, ktorý bude v ďalších dňoch využívať.

Rada: na novom stanovišti treba pripraviť stojany, na ktoré uložíme úle a je jedno do akej vzdialenosti od pôvodného miesta!
Premiestnenie robíme len vo večerných hodinách keď prestanú včely lietať. Z bezpečnostných dôvodov letáče je dobré uzavrieť a úle prenášame v rukách, na vozíkoch s veľkými kolesami, autách, traktoroch, to všetko záleží koľko úľov a na akú vzdialenosť. Letáče otvárame po zotmení, lebo vyletené včely sa budú vracať na pôvodné miesto. Na pôvodnom mieste nesmie nič ostať čo by včelám pripomínalo pôvodné miesto! Nesmiete spanikáriť, včely sa istotne vrátia na nové stanovište.
Ráno všetky vyletujúce včely sa budú znovu orientovať, kým odletia za svojimi bežnými povinnosťami. Vracajúce včely istotne sa vrátia na svoje pôvodné miesto, pretože pamäť im to káže, ale ak tam nenájdu to čo majú zafixované v predchádzajúcej pamäti, prejdú na nové informácie a preletia na nové stanovište, kde istotne trafia do svojho letáča. Pri svojich pokusoch, som zisťoval čas kedy sa prvé včely npr. s peľom vrátia do svojho úľa na novom stanovišti. Min. čas, ktorý potrebovali na svoj návrat s peľom bo 25 minut.

2./ Uloženie úľov na stanovišti vždy záleží od počtu včelstiev a rozmerov plochy, ktorú máme k dispozícii a je jedno či volnejšie, v radoch, blízko seba, či s väčšími medzerami. Obhospodarovanie včelstiev je pre včelára výhodnejšie keď sú v radoch s medzerami medzi jednotlivými úľmi a skupinami úľov, včelám to vôbec neprekáža. Predstavte si 100 úľov v záhrade voľne uložené npr. 10m od seba, koľko km prechodíte a tá únava v nohách. Pred rokom som bol na návšteve včelárov v Poľsku. U jedného ma prekvapil moderný dom, záhrada plná kvetov, čistota, udržovaný trávnik a na ňom 50 včelstiev hneď za domom. Všade dokonalý poriadok a na trávniku jednotlivo úle (s odstupom do dvoch metrov), každý s letáčom na inú stranu a žiadne zalietavanie, prirodzený rozvoj.

Ja som pred 5-timi rokmi premiestňoval včelnicu na nové miesto (asi 500m vzdušná čiara) v októbri (X) asi 75 včelstiev. Včely ešte dlho lietali, nemal som žiaden problém, jednotlivé včely zaleteli na pôvodné stanovište, ale všetky sa vrátili domov. Pre včelstvá som pripravil miesto pre dva rady podstavcov po 5 včelstiev (medzi úľmi 10cm), s manipulačnou medzerou medzi skupinami úľov širokou 60 cm, aby som nemusel obchádzať celé rady pri kontrole letáčov alebo opačne. Medzi dvomi radmi je vzdialenosť len 6 m, s tým, že vo vzdialenosti prvého radu je 2m priestor na manipuláciu (aj za druhým radom), prístup pre vozík (odvoz plástov do medárne). Aby včely z radu za chrbtom neobťažovali (nestáva sa to), vo vzdialenosti 2m postupne budujem zelenú stenu vysokú 2m, z viniča samorodáka (npr. Otelo, ktorý nemrzne, prináša úrodu). Včelnicu mám ohradenú, letáče úľov sú orientované na JJZ, keby bol svah orientovaný na V, tak úle uložím letáčmi na V. Ja v tom problém nevidím, keď už tak na V, lebo slnko majú od rána a poobede sú predné steny úľov v tieni, jednoduché steny úľov nie sú prehrievané.
Takto uložené úle v radoch, letáče blízo seba, by mali byť príčinou zalietavania. NIč také som nezaznamenal a včelárim skoro 50 rokov. Vidíte, pohľady včelárov sa rôznia a pritom ide o ten istý problém. Ako to spravíte Vy, záleží len od Vás. Mnoho úspechov. Anton