Včelařská konference

NAJLEPŠIA VČELA


DR. M. HUNKELER. SVAICIARSKO
PREDNASKA NA ZIAZDE V AROSE 4. SEPTEMBRA 1960.
SCHWEIZERISCHE BIENENZEITUNG R. 1960 C. 10. STR. 423.


Prednášajúci uverejnil v Bienen-Zeitung-u v roku 1943
článok pod titulom "Najlepšia včela" nadviizujúc na dielo
pod tým istým titulom, vydané prof, G. Gotzem. Toto
dielo bolo asi podkladom, že na celom kontinente vznikla
vo včelárskych kruhoch snaha najsť "najlepšiu včelu" a
a vzbudila najma záujem našich nemeckých priateľov.
Vieme, že následkom vojny a nasledujúcich okupačných
časov bolo nemecké včelárstvo nešťastne zničené a muselo
byť znovu vybudované. Popri pestovaní starej, prostrediu
prisposobenej nemeckej severnej včely došlo k dovážaniu
včiel italiek a korutániek, Už predtým, dostal sa do Ne-
mecka kmen Nigra zo Svajčiarska a boli ďalej pestovaný
najma Zanderom v Erlangách. Dosledkom toho bolo
nešťastné zbastardovanie a znehodnotenie plemien, pes-
tovaných v Nemecku,
Je pochopitefné, že vedúce kruhy nemeckého včelár-
stva hladali sposob a cesty, ako by mohli vyjsť z tejto
situácie. Volanie po najlepšej včele bolo všeobecné a naj-
ma nemecká odborná tlač sa vždy znovu a znovu zapo-
dieva1a s týmto problémom, Nemecké včelárstvo bolo
nútené na základe poznatku, že z tohto "rasového zmatku"
nemožno vytvoriť nič hodnotného, hTadať také plemeno,
ktoré neprekonalo toto zbastardovanie. Včelári v Nemecku
sa domnievali, že takýmto plemenom je korutánska včela,
ktorú i dnes chovajú v Nemecku na mnohých miestach
a ako možno konštatovať z literatúry, je najviac vyhovu-
júcou.
Diskusie v nemeckých včelárskych časopisoch o hodnote
roznych plemien urobili i na čitaterov nemeckých včelár-
skych časopisov vo Svajčiarsku dojem. Je len pochopi-
telné, že podnikaví včelári i u nás mysleli, že treba urobiť
pokusy s kmeňmi vychvafovanej korutánskej včely. Táto
snaha je pochopitefná, veď unás sú kmene, ktoré neuspo-
kojujú. Nesprávne je však porovnávať naše pomery s po-
vojnovými pomermi v Nemecku. Predovšetkým si treba
uvedomiť, že naša chovatefská činnosť nebola narušovaná
vojnovými zmatkami, alebo len v nepatrnej miere. Plných
60 rokov sme teda oplývali chovatefskými zásahmi na
našu včelu. Všade máme vefmi hodnotné, výkonné kmene
a "lokálne plemená", prisposobené miestným pomerom,
Na chovaterskej konferencii v Zugu hovoril prof. Arm-
bruster priamo o jednom švajčiarskom štátnom plemene,
Naša dncšná včela je skutočne kultúrnym plemenom,
ktoré je produktom chovu. Pro( Gotze ju hodnotí ako
"a1pskú včelu" spolu s bavorskou a tirolskou včelou. V jeho
posudzovacom a výberovom systéme zaujíma miesto
medzi severnou včelou a korutánkou, najma pokiaf ide
o krídlový index, ktorý je u našej Nigry okolo dvoch.
Podfa mojho názoru, ide pri našom "krajinskom ple-
mene" ktoré podfa pestovaného kmeňa v zahraničí nazý-
vajú Nigrou o bastard, ktorý sa prisposobil tunajšiemu
prostrediu, K tomuto záveru prídeme ak sa bližšie zaobe-
ráme dejinami našej plemenársko-chovatefkej práce.
Povodne sme mali prisposobené domáce, tmavé včelie
plémeno. Vieme však, že toto plemeno bolo v druhej po-
lovici minulého storočia zbastardované masovým dovozom
korutánskej včely. Títo bastardi, ktorí povaščinou nevy-
hovovali, dali Kramerovi podnet k systematickému
výberu v plemenném chovu švajčiarských včelárov. Je pravdou, že sa spočiatku vyhfadávaličisté linie
starého krajinského plemena, avšak Krame:r: píše pod ná-
zvom: "Aké plemeno chcem chovať?" toto: "Kríženie
nášho krajinského plemena s cudzími plemenami dopo-
mohlo nám, okrem množstva menej hodnotných kríže-
ných produktov i k skromnému počtu dobrých ba až
výborných náhodilých produktov, Bolo by nezodpoved-
ným, zásadne odhodiť týchto "nalezencov", ktorí nás
stáli toľko peňazí a obmedziť sa výhradne iba na naše
domáce plemeno. Kontrolujme párenie a uprednostňuj-
me nepretržite trúdov naších najlepších domácich včel-
stiev. Tým v budúcnosti prispejeme k upevneniu týchto
nalezencova k ich aklimatizácii. Nevylúčime teda nič, čo
je dobré. Osobitný význam musíme však pripísať čistému
chovu z najlepších kmeňov nášho krajinského plemena.
Jedine tieto kmene nám dodávajú správny samčí plemen-
ný materiál, pomocou ktorého možeme aklimatizovať
hodnotných nalezencovo SkutoČDe je už dosť bezpláno-
vitého kríženia,"


Hodnota roznych plemien.
Už Bertrand v minulom storočí povedal: "Každá zem má
najlepšie plemeno" to znamená, najlepšie v krajine.
Správnosť tohto výroku sa stále potvrdzuje. V posledných
brat Adam z Buckfastu v hTadaní po "najlepšej včele" pre-
cestoval celú Europu a blizky Východ. V Anglii vyskúšal
rozne plemená, ktoré považoval za výkonné, Zistil však,
že vačšina z tých, ktoré v povodnom kraji sa osvedčili
vefmi dobre, v jeho domove po niektorej stránke vždy skla-
mali. I brat Adam teda potvrdzuje, že pre každú krajinu
je najlepšia tá včela, ktorá sa prizposobila
limatickým pomerom. Vyše šesdesiat rokov chováme naše domáce
krajinské plemeno (s horeoznačeným rozšírením) a poda-
rilo sa nám tým dosiahnúť pekných výsledkov. Je prispo-
sobené naším pomerom, je dobrou medonosnou včelou
miernou v plodovaní. Je odolná proti zime (predpokla-
dajúc včasné potrebné ošetrenie) a preto je aj v stave
využiť skorú jarnú znášku i na jar keď včas nezosilnie.
Potom sa však odrazu vyvíja v silné včelstvá preto, aby
bola schopná využit aj letnú znášku. Ak je v prírode pri-
meraná ponuka može mať obrovské výťažky.
Korutánka alebo kraňka, ktorá je doma v juhovýchodnej
časti Rakúska a ako bolo na začiatku uvedené, rozšírila se
na ostatnú časť Rakúska a v Nemecku, nachádza dnes
zástancov aj u nás, Korutánka je dobrá včela. Je odolná
včela. Je odolná a velmi plodná, takže je v stave vyvinúť
sa v obrovské včelstvá a doniesť obrovské výťažky. Naše
staršie včelárske generácie majú ju všakvnemilej spomien-
ke pre jej neskrotnú rojovú horúčku. Systematickým chov-
ným výberom bola jej rojivosť najma pri známych chov-
ných kmeňoch Sklenár- Troiseck-Peschetz o niečo potla-
čená, vždy sa však uplatňuje, najma vtedy, ak má málo
miesta pre vývin. Prednášajúci poznal korutánsku včelu
na začiatku storočia v otcovskom včelíne. Napriek mno-
hým vlastnostiam, prešlo sa na krajinské plemeno.
Naši velšskí priatelia chovajú okrem krajinského plemena
so striedavým úspechom ešte italku a najnovšie tiež
kaukazskú včelu. Systematický chov nebol u velšských
včelárov nikdy v móde. Od nich počúvame maliciózne
porekadlo: "Nemeckí Svajčiari majú plemeno, ve1šskí
Svajčiari med." Avšak aj vo velškom Svajčiarsku ukazujú
sa stále viac nepriaznivé zjavy bastardovania, Hfadajú
nové, výkonné plemeno a dnes si myslia, že ho najdú
na Kaukaze. Touto domienkou sú o jeden stupeň vyššie na
ceste k dalšiemu zbastardovaniu.

Nás smer pre budúcnosť,
Pri všetkom uznaní odolnosti a výkonu korutánky ne-
smieme obracať plachtu a zameniť krajinské plemeno za
korutánku, Nedostatočný výkon roznych kmeňov neslo-
bodno pripísať plemenu, Chyba je u chovatera, ktorý
nevie urobiť správny chovný výber. Prenecháva beh pri-
rodzenému vývinu, spolieha sa na to a uspokojuje sa pre
dalšie vyšlými rojmi. Tieto predzrádzajú často známky
degenerujúcich bastardov. Aj v chovatefských skupinách
sa nesprávne postupuje. Chová sa dlhé roky z tej istej
linie bez chovného výberu, alebo sa robí dokonca nega-
tívny chovný výber tým, že sa trpia trúdie včelstvá po-
chádzajúce z úzkej príbuzenskej plemenitby. Chovný
plemenný materiál sa zadovažuje z prvého najlepšieho
včelstva lebo sa však nezaobstaral ušlachtený plemenný
materiál. Mnohé chovatefské skupiny k tomto zmysle
poskytujú obraz úpadku alebo rozkladu. Za niekofko
rokov sa docielilo uspokojivého výsledku horlivosťou
a opatrnosťou. Potom postupne nastáva fahostajnosť.
Niekedy sa stá va, že vedúci chovu vypadol a zostávajúci,
najčastejšie starší chovatelia, uspokojujú sa len udržova-
ním a pestovaním priaterstva so starými chovatefmi. Len
stály výber zaručuje úspech, Rozklad pokračuje rýchlejšie
ako vzrast, Ako to poznatky, získané na ostrove Vulkano
dokazujú, pári sa matka s viacerými trúdmi, dosledkom
toho sa zjavy príbuzenskej plemenitby ukazujú pomalšie.
Tomuto treba pripísať,že sa rozklad neprejavuje nepríjem-
nými zjavmi tak rýchlo. Pri správnom chovnom výbere je
naše krajinské plemen9 dobré a nezaostáva za korutánkou,

Skúšky výkonu.
Už častejšie nám bolo naznačované, aby včelárska organi-
zácia zriarlila výskumné včelíny na zistenie výkonných
schopností obidvoch plemien. Doteraz sme od toho
upúšťali z toho jednoduchého dovodu, lebo sme presved-
čení, že obe plemená budú navzájom asi rovné a aby sme
nedali takto podnet.k ďalšiemu zbastardovaniu. So záuj-
mom sme sledovali výsledky skúšok na tomto poli
v Rakúsku a v Nemecku. Nie sú jednoznačné, Pri oboch
plemenách objavujú sa včelstvá so špičkovými výkonmi.
Nepozerajúc na to, že robenie takýchto skúšok je spojené
s vefkými ťažkostiami a výdavkami, treba do výskumu
poj ať rovnako silné včelstvá, choroby, nepriaznivé počasie
apod. musíme počítať s dávno známou skutočnosťou,
že včelstvá, ktoré na určitom stanovišti majú znamenitý
výkon, neuspokoj a na inom stanovišti s odlišnou klímou.
Reininghaus (Westfalsko) ktorý má skúsenosti s prvými
výskumnými stanovištiami v Nemecku, zdorazňuje na
chovatefskej porade v Giessen-e v apríli 1960 ťažkosti,
ktoré sa dostavujú pri skúškach výkonnosti. Dožaduje sa
zriaďovania skúšobných stanovíšť na spolkovej úrovni.
Keby sa ukázalo, že by na takom skúšobnom stanovišti
cudzie plemeno malo lepšie výsledky, mohli by sme sa
s dobrým svedomím odhodlať zamerať sa na toto plemeno?
Vefmi nebezpečná vec, Je známe, že nemožeme naše
včely viesť na ohlávke k spáreniu. Toto sa uskutočňuje vo
vzduchu. Ani pri najlepších oplodňovacích staniciach
a pri ich výhrad

dokončení ...


Ani pri najlepších oplodňovacích staniciach
a pri ich výhradnom používaní, nemožeme zabrániť krí-
žeIiiu s kmeňmi nášho krajinského plemena, ktoré sa
nachádza všade, Náš plemenný chov by končil tam,
kde sme pred šesťdesiatými rokmi začali. Jednotliví zvlášt
zainteresovaní a skúsení chovatelia mohli by určitý čas
pokračovat, museli by sa však stále. starať o zadovažo-
vanie originálnych chovných zvierat zo zahraničia.
Vefká masa včelárov by musela o niekorko rokov trpieť na
neblahé následkyzbastardovania. Predvídaným následkom
bolo by zníženie výkonnosti.
V tejto súvislosti zdá sa mi byť upozornením zpráva
vedúceho pozorovacej činnosti v Baden W, Blatza.
Blatz zisťuje, že korutánka sa zaviedla na 64 % stanovíšť
v severnej časti Badenu. Pretože tu najmenej včelárov
používa oplodňovaciu stanicu, zbastardovanie pokročilo,
takže možno pozorovať pokles výkonu,
Kým priemerný výťažok stanovíšť s korutánkou v roku
1948 bol o 52 % vyšší ako priemer krajinského plemena,
ukazuje sa v roku 1959 tento obrázok,
I. Priemerný výťažok stanovíšť s úplnou, alebo čiastočnou
výmenou matiek za korutánku je o 4,7 % nižší ako priemer
výťažku stanovíšť so včelstvami krajinského plemena;
2. Priemerný výťažok stanovíšť včelárov, ktorí podfa ich
údajov majú všetky včelstvá obsadené matkami korután-
kami je o 5,6 % nižší ako priemerný výťažok stanovíšť včel-
stiev krajinského plemena;
3. Priemerný výťažok tých stanovíšť korutaniek, ktoré
používajú oplodňovacie stanice, je o 11,2 % nižší, ako
priemcrný výťažok stanoVÍšt včelstiev krajinského plemena
4. Oproti tomu vrcholné výťažky korutánskych stanovíšť
sú priemerne o 35 % vyššie než priemer vrcholných vý-
ťažkov stanovíšť včelstiev krajinského plemena,
Zpravodajca snaží sa z týchto skutočností robiť záver
a musí hlavnú vinu zvalovať na bastardovanie. Je isté,
že toto konštatovanie ešte nič nehovorí proti korutánke.
Pre nás Svajčiarov je toto konštatovanie školským prípa-
dom, ktorý upozorňuje na opatrnosť.
Ako zodpovedný vedúci plemenného chovu, nemozem
prestať varovať pred nepremyslenými pokusmi s cudzími
plemenami. Tým by sme zničili to, čo sme cez 60 rokov
vybudovali. Ako chovatelia buďme si vedomí: akokolvek
mazu byť obidve plemená pre seba dobré, v tretej alebo
v štvrtej generácii pri vzájomnom křížení sklamú,


Cistokrvný chov alebo kríženie.
Kramer uzavrel svoj článok: "Ktoré plemeno máme cho-
vať" touto vetou: "Už je skutočne dosť bezhlavého kříže-
nia." Na základe získaných skúseností zastáva sa čisto-
krvného chovu. Svajčiarskí plemenní chovatelia na
základe jeho I odporúčania sa rozhodli pre čistokrvný
liniový chov, Vefmi dobre vieme, že bastardi v prvej
generácii prevyšujú svojim výkonom rodičovské včelstvá,
luxurujú, sú to včelstvá, ktoré predstierajú hodnotu, zdan-
livé rekordistky. Na využitie tejto luxurujúcej vlastnosti
bolo by treba mať stále k dispozícii čisté začÍnajúce linie.
Ináč sa bastardi rozpadávajú a najčastejší dOsledok je
pokles výkonnosti. Pri primeranom šťastí može byť však
v dedení upevnený aj bastard, Stáva sa to najma
stretávaním dvoch recesívnych vlastností. Takto asi _
vzniklo aj naše krajinské plemeno a Buckfast línia brata
Adama, ktorá údajne vznikla krížením starého krajinského
plemena s italkou. Pretože sa nemožeme spoliehať na také
šťastné náhody, nemožno odporúčať kríženie. Dokonca sa
neukázalo spofahlivým ani kríženie r6znýchkmeňov nášho
krajinského plemena. I tu dochádza k rozkladom, ktoré
Jiistrich zistil napr. pri krížení kmeňov Flora a Hirsch.
Po všetkom čo bolo povedané nemáme príčinu upustiť
od požiadavky Kramera. Pre naše pomery prichádza do
úvahy i nadale len čistokrvný chov nášho prisposobeného
krajinského plemena. Nesmieme však nechať nepovšim-
nutú ani druhú požiadavku Kramera, ktorá 'zdorazňuje:
prísný výber chovných zvierat podfa výkonu a prirodze-
ný sposob chovu matiek.
"Najlepšia včela" nachádza sa na tom stanovišti, na
ktorom najlepší chovatef pri zachovávaní poznatkov o de-
dení robí ciefavedomý výberový chov.
Preložil: Eudovít Svancer