- a.turčáni (85.248.32.254) --- 7. 2. 2010
Re: bez mezistěn, chov matek a dvoji , selekce
Neni ale ve stredu ale na okraji plodoveho telesa.
----------------------------------------------
Včely trúdie bunky- TB (pri používaní MS), vždy stavajú tam, kde sa im taká možnosť naskytne,npr. každé poškodenie plásta využijú na dostavbu TB, niekedy pri stavbe aj Ms znehodnotia TB.
Nevyrezavam ji,nemam vysoke spady roztoce.
------------------------------------------
Ak TB s plodom na pláste vyrežem o 24 hodín tam znovu nájdeme postavené TB, preto to nemá zmysel, ja to nerobím a výskyt VD mám nízky.
myslim si ze dostatek trubcu nesnizuje ale zvysuje vynos.
(Vim ze ing Cermak ma studii s opacnym vysledkem)
------------------------------------------------------------
S ing. Čermákom súhlasím, v podstate nejde o dostatok trúdov v počte jedincov, dôležité je, že ich včelstvo chová. Ak vychádzame z biológii každého tvora, musí sa rozmnožovať aby zachoval svoju existenciu. K tomu potrebuje samčieho jedinca a potrebujú ho i včely, aby mal kto oplodniť M.
A tu som pri podstate problémov s trúdmi, včelstvo chová trúdov aby sa rozmnožilo rojením, každá rojová nálada a samotné rojenie znižuje jeho výnos.
Ja som tento problém riešil viac rokov a ..nedoriešil som ho. Pud rozmnožovania je silnejší ako naše zbytočné zásahy s odstraňovaním chovu trúdov. Zvlášť preto, keď majú včely také dobré podmienky, ako posledné teplé roky. Tu málokedy pomôžu zásahy zo strany včelára do ich života. Včely v prírode nemali nikdy cieľ doniesť tony medu, doniesli len toľko, aby prežili.
Kolik je trubciny v divocine nevim nikdy jsem to necetl.
J.B.
--------------------------------------------------------
Aby som to zistil, chovám jedno včelstvo v prírodných podmienkach, teda "nepindám" im do ich života zásahmi, dielo si stavajú ako chcú a koľko chcú (miesta majú dosť), už po dve letá sa každý rok trikrát vyrojili, po odrojení sa znovu postavili na nohy, včelstvo zimuje už štvrtú zimu. Do ich diela vidím len čiastočne, ale usudzujem, že 1/4 diela je s trúdimi bunkami (raz keď včelstvo z nejakých príčin neprežije, presne to zmeriam). Divoké včelstvo, ako ho vy označujete, stále má v 105 cm vysokého klátu s vnútor. 30x30 cm rozmermi pri každom rojení mali dielo len v dĺžke cca 56 cm. Neviem si to dať do súvisu s tvrdeniami, že ak má včelstvo dostatok miesta na stavbu, NEBUDE SA ROJIŤ! Opak je pravdou!
Potom v prírode včelám naozaj nejde o to, doniesť čo najviac medu, ale prírodu obohatiť vysokým počtom rojov, len tak má rod včiel nádej na ich zachovanie. Preto riadiť sa za každú cenu príkladmi z prírody sa včelár nemôže, ale pracovať s včelstvom tak, aby sme mali čo najvyšší profit v podobe vysokých výnosov medu, teda aj proti prírode. Anton
|
Odpovědět do diskuze na příspěvek číslo 40770
Zobrazit odpovědi na tento příspěvek
Zobrazit celé vlákno |