Včelařská konference

dokončení ...


Ani pri najlepších oplodňovacích staniciach
a pri ich výhradnom používaní, nemožeme zabrániť krí-
žeIiiu s kmeňmi nášho krajinského plemena, ktoré sa
nachádza všade, Náš plemenný chov by končil tam,
kde sme pred šesťdesiatými rokmi začali. Jednotliví zvlášt
zainteresovaní a skúsení chovatelia mohli by určitý čas
pokračovat, museli by sa však stále. starať o zadovažo-
vanie originálnych chovných zvierat zo zahraničia.
Vefká masa včelárov by musela o niekorko rokov trpieť na
neblahé následkyzbastardovania. Predvídaným následkom
bolo by zníženie výkonnosti.
V tejto súvislosti zdá sa mi byť upozornením zpráva
vedúceho pozorovacej činnosti v Baden W, Blatza.
Blatz zisťuje, že korutánka sa zaviedla na 64 % stanovíšť
v severnej časti Badenu. Pretože tu najmenej včelárov
používa oplodňovaciu stanicu, zbastardovanie pokročilo,
takže možno pozorovať pokles výkonu,
Kým priemerný výťažok stanovíšť s korutánkou v roku
1948 bol o 52 % vyšší ako priemer krajinského plemena,
ukazuje sa v roku 1959 tento obrázok,
I. Priemerný výťažok stanovíšť s úplnou, alebo čiastočnou
výmenou matiek za korutánku je o 4,7 % nižší ako priemer
výťažku stanovíšť so včelstvami krajinského plemena;
2. Priemerný výťažok stanovíšť včelárov, ktorí podfa ich
údajov majú všetky včelstvá obsadené matkami korután-
kami je o 5,6 % nižší ako priemerný výťažok stanovíšť včel-
stiev krajinského plemena;
3. Priemerný výťažok tých stanovíšť korutaniek, ktoré
používajú oplodňovacie stanice, je o 11,2 % nižší, ako
priemcrný výťažok stanoVÍšt včelstiev krajinského plemena
4. Oproti tomu vrcholné výťažky korutánskych stanovíšť
sú priemerne o 35 % vyššie než priemer vrcholných vý-
ťažkov stanovíšť včelstiev krajinského plemena,
Zpravodajca snaží sa z týchto skutočností robiť záver
a musí hlavnú vinu zvalovať na bastardovanie. Je isté,
že toto konštatovanie ešte nič nehovorí proti korutánke.
Pre nás Svajčiarov je toto konštatovanie školským prípa-
dom, ktorý upozorňuje na opatrnosť.
Ako zodpovedný vedúci plemenného chovu, nemozem
prestať varovať pred nepremyslenými pokusmi s cudzími
plemenami. Tým by sme zničili to, čo sme cez 60 rokov
vybudovali. Ako chovatelia buďme si vedomí: akokolvek
mazu byť obidve plemená pre seba dobré, v tretej alebo
v štvrtej generácii pri vzájomnom křížení sklamú,


Cistokrvný chov alebo kríženie.
Kramer uzavrel svoj článok: "Ktoré plemeno máme cho-
vať" touto vetou: "Už je skutočne dosť bezhlavého kříže-
nia." Na základe získaných skúseností zastáva sa čisto-
krvného chovu. Svajčiarskí plemenní chovatelia na
základe jeho I odporúčania sa rozhodli pre čistokrvný
liniový chov, Vefmi dobre vieme, že bastardi v prvej
generácii prevyšujú svojim výkonom rodičovské včelstvá,
luxurujú, sú to včelstvá, ktoré predstierajú hodnotu, zdan-
livé rekordistky. Na využitie tejto luxurujúcej vlastnosti
bolo by treba mať stále k dispozícii čisté začÍnajúce linie.
Ináč sa bastardi rozpadávajú a najčastejší dOsledok je
pokles výkonnosti. Pri primeranom šťastí može byť však
v dedení upevnený aj bastard, Stáva sa to najma
stretávaním dvoch recesívnych vlastností. Takto asi _
vzniklo aj naše krajinské plemeno a Buckfast línia brata
Adama, ktorá údajne vznikla krížením starého krajinského
plemena s italkou. Pretože sa nemožeme spoliehať na také
šťastné náhody, nemožno odporúčať kríženie. Dokonca sa
neukázalo spofahlivým ani kríženie r6znýchkmeňov nášho
krajinského plemena. I tu dochádza k rozkladom, ktoré
Jiistrich zistil napr. pri krížení kmeňov Flora a Hirsch.
Po všetkom čo bolo povedané nemáme príčinu upustiť
od požiadavky Kramera. Pre naše pomery prichádza do
úvahy i nadale len čistokrvný chov nášho prisposobeného
krajinského plemena. Nesmieme však nechať nepovšim-
nutú ani druhú požiadavku Kramera, ktorá 'zdorazňuje:
prísný výber chovných zvierat podfa výkonu a prirodze-
ný sposob chovu matiek.
"Najlepšia včela" nachádza sa na tom stanovišti, na
ktorom najlepší chovatef pri zachovávaní poznatkov o de-
dení robí ciefavedomý výberový chov.
Preložil: Eudovít Svancer