Včelařská konference

Martin, aj je pravdou, že Váš vek je medzi 20 a 25-timi rokmi máte veľkú perspektívu, ak ju podporíte dlhodobým štúdiom o včelej problematike. Zatiaľ pri krátkej praxe pri včelách, Vaše revolučné myšlienky postrádajú rozumné argumenty.Mladícka nedočkavosť môže včelárovi skôr uškodiť, ako pomôcť.

Ak napíšem vetu " Má to význam nejen kvůli jejich provětrávání, ale taky kvůli zkrácení přístupové cesty dovnitř úlu k sedisku včelstva", musím poznať niečo viac, ako len vidieť, že úľové včely vysedávajú na letáči úľa a to aj vtedy, keď keď mám otvorené očká vpredu či vzadu úľa.
Včelstvo ako také nemá problémy v zateplených či jednoduchých úľoch s odvetrávaním vnútorných priestorov úľa,
dokážu to jednoduchým odsávaním vnútorného vzduchu. Vidíme to na letáčovej pätke ako sa dokážu zoradiť desiatky včiel pred letáčom,hlavami natočenými smerom k letáču a tak isto i v úli a kríddlami, čím vytvárajú podtlak, čím si vzduch doslova podávajú krídlami a ženú ho von z úľa. Nikdy som nezaznamenal preto úhyn plodu a 4-5 debničkách miery "B", ani pri vonkajších teplotách nad 30°C.
Týmto spôsobom dokážu udržať v úli udržateľné podmienky.

Ak napíšem, že očká v úľových stenách pomáhajú ku skráteniu času pri odlete z úľa, musím to aj odôvodniť. Skutočnosť môže byť aj iná.
Tento názor som akceptoval i ja niekedy v začiatkoch prechodu zo zateplených úľoch na jednoduché a v čase znášky som im otváral očká, aby mali kratšiu cestu k plástom, do ktorých ukladali nektár. Cez očká včely nelietali a nachádzali sa len niekedy npr. pri vetraní, jednoducho lietali len hlavným letáčom.
Samozrejme, že som zisťoval prečo a náhoda ma priviedla k správnemu riešeniu.

Môj spôsob vedenia včelstva do znášky aj pri 3-4 debničkách sa zakladal na uloženia debničky tzv plodisko uložil na dno úľa, materskú mriežku a nad ňu tzv. medník 2-3 debničky. Ak do toho času lietali len cez hlavný letáč, tak to dodržovali aj pri najsilnejšej znáške a to mali otvorené očká na medníkových debničiek. Prečo ich včely nevyužívali?

Včela ako tvor žijúci v spoločenstve, je spájaná do jedného celku vďaka neustálemu kolovaniu materskej látky (ML) vo včelstve. Včela ju musí neustále prijímať aby si utvrdila identitu ku konkrétnemu včelstvu a to aj pred odletom z úľa. Keďže plodisko bolo od ostatnej časti úľa oddelené mater. mriežkou (Mmr.) na najnižšom bode úľa, každá včela pri odlete za povinnosťami navštívila miesto kde sa zdržuje matka a preto z úľa odlieta a prilieta do úľa cez hlavný letáč, očká z tohoto dôvodu nepotrebuje.

Inak sa včela chová vo včelstve, keď včelár nepoužíva Mmr.matka využíva úľový priestor na kladenie vajíčok, môžu včely získať ML všade tam kde je otvorený plod. Potom naozaj včely s peľom či s nektárom využívajú aj očká, teda tú najkratšiu cestu.
Príklad: včelár, ktorý používa vysokú NN úľovú zostavu s očkami, ale s matkou obmedzenou Mmr v 2-3 deb. (ja v jednej) sa často stáva, že z očka debničky nad Mmr vyletú a priletujú včely s peľom, vždy to signalizuje, že v medníkovej debničke ploduje mladá druhá M.
Priatelia, prepáčte za tento neprimerane dlhý traktát.