Včelařská konference

Může to být tím, že léčím při 10°C ? Kolik stupňů je vlasně potřeba na fumigaci?

Oficionálna metodika pre fumigáciu včelstiev hovorí o 12˚C, vtedy je ešte chumáč včiel rozvolnený a teda klieštik je ľahšie zasiahnuteľný otráveným fumigantom. Pod 12 stupňov včely vytvárajú zimný chumáč, čím nižšiea teplota tým je chumáč- hrozen zomknutejší a preto vraj fumigant je neúčinný.

Ak mechanizmus zasiahnutia parazita fumigantom- amitrazom, je založený viac na vdýchnutí fimiganta do prieduchov akarida, potom je pravdepodobné, že bude zasiahnutý aj v uzatvorenom chumáči. Aj včely, aby v chumáči prežili, musia dýchať vzduch, preto fumigant spolu so vzduchom nasávajú a tak sa dostane aj k klieštikom parazitujúcich na včelách.
Pred dvomi rokmi som robil fumigáciu vo včelstvách starostlivo v mesiaci november- listopad, keď po chladných nociach boli včelstvá i cez deň v zovretom chumáči. Zadymenie (3 kvapky amitrazu/ prebehlo rýchlo, pretože včely včelára nevyrušujú. Zber som robil po 24 hod., po 48 a 72 hod., tam kde sa nachádzali nejaké V.D. postupne z chumáča vypadli na podmetovú podložku. To, že pôzdne preliečenie bolo úspešné, svedčila nasledujúca sezóna, ktorá bola bezproblémová, nástup klieštika bol zvýšený až v 8 a 9. mesiaci.
Ostáva nezodpovedaná otázka prečo má byť fumigácia tak pozde? Jednoducho preto, že v tomto období u mňa nikdy nebol včelí plod, čo je predpokladom úplného zlikvidovania VD! Veď i aerosolovanie sa robí v decembri- prosinci lebo je založené na tomto poznatku, že včelstvá sú bez plodu.
Čo ale ani to nemusí byť pravda. V zime 2006-2007, matky začali plodovať už 21.12, včely sa liahli už 11.1. až 20.12.2007, zistil som to v rozobraním zimujúceho včelstva pre fotografovanie.
Tieto poznatky môžete rešpektovať, ale i nemusíte, sú to moje osobné názory, no som presvedčený, že včelárom uľahčujú boj s potláčaním varroatózy včiel. Anton