Včelařská konference

Pred týždňom sme tu debatovali na tému presunu včiel na krátke vzdialenosti.Tieto moje riadky môžu túto problematiku trochu objasniť.

Pamäť včely a presun včelstiev. Drob.z včel.praxe


Aj začiatočník vie, že včela, trúd či matka sa po výlete vždy vráti do úľa, nestratí sa. Pravda len vtedy ak náhodou pri svojom lete nezahynie. Nie každý včelár pozná mechanizmus ako si včela zapamätá miesto kde má svoj príbytok. Veľká skupina blanokrídleho hmyzu kde patrí aj včela, je obdarená veľkými zloženými očami umiestnenými po stranách hlavy .Veľké zložené oči tvoria stovky malých očiek tzv. faciet, ktoré majú veľkú rozlišovaciu schopnosť a práve tie jej slúžia aj na zapamätanie si miesta kde je jej letáč. Na temene hlavy, medzi zloženými očami sa nachádzajú tri jednoduché očká, ktorými stabilizuje svoju polohu proti oblohe, aby jej nohy smerovali vždy dolu. Zložitejšia je jej orientácia v úľovom prostredí (ale len pre ľudí), kde vonkajšie svetlo len slabo preniká cez letáč, pričom v noci celkom nevidí. Preto v priestore úľa okrem očí použije na orientáciu iný mechanizmus, kontaktný a hmatový
Včela pri svojom prvom výlete z úľa, sa musí dokonale zorientovať na svoj príbytok, letáč, jeho výšku, bližšie a vzdialenejšie okolie (kríky stromy, iné úle a pod.),aby sa bezpečne vrátila do svojho letáča. Neorientuje sa však len vo vonkajšom prostredí, ale orientuje sa aj v úľovom prostredí viac-menej v tme, kde si osvojí vnútornú cestu z úľa, ktorou odchádza k letáču a takisto sa vracia na miesto ,ktoré má určené. Používa k tomu hmatovú a kontaktnú pamäť. Po zorientovaní a zapamätaní si svojich ciest, včela pri svojej práci (donáška nektáru, peľu, vody, propolisu a vynášaní nečistôt) dodržuje svoje príletové a úľové cesty a ak vletí zhodou náhod do iného letáča, vráti sa a hľadá ten svoj, lebo cudzí letáč, nezodpovedá jej naučenému programu alebo ak chcete fotografickému záznamu.
Príklad: ak bola včela konkrétne od svojho prvého preletu orientovaná na letáčové očko a toto jej uzatvoríme, nútime ju hľadať nižší letáč, ktorým nikdy nelietala (aj keď vedie do toho istého včelstva),veľmi ťažko mení svoj naučený program výletu z úľa. Ak včela chce opustiť úľové prostredie, jej cesta stále smeruje k zatvorenému očku, čo sa opakuje aj niekoľko dní, kým pochopí, že nový letáč je inde. Keď sa vracia z terénu do úľa, sadá na miesto očka, ktoré má zafixované v pamäti. Keď však vylietala cez nový letáč bola to pre ňu zmena ,znovu urobila polohovú orientáciu, znovu sa orientovala pred novým letáčom, aby do svojej pamäti uložila nové prístupové koridory, čo je pre ňu nesmierne ťažké, lebo pôvodný letáč- očko má v pamäti ako fotografický obraz a ten jej musí najskôr vyblednúť prijímaním nových podnetov.
Návrat na miesto prvého výletu sa vracajú všetky včely, ktoré už raz tadiaľ vyleteli, aj napriek novej orientácii. Včely sadajú na miesto zatvoreného očka, vzrušene pobehujú, vzlietajú aby sa presvedčili či sú na správnom mieste, až začnú pociťovať stratu materskej látky a musia sa k nej dostať, odovzdať peľ či nektár, čo môžu urobiť až keď sa dostanú do svojho úľa. Prvé včely začnú hľadať svoj nový letáč, ktorý si aj keď nevýrazne, predsa uvedomujú a ho aj nachádzajú. MPám vlastné skúsenosti, keď očko bolo na povalovom kŕmidle cca 8O cm nad hlavným letáčom a predsa ho rýchlo našli. V tom memente ako do letáča vchádzajú (zároveň prilietajú ďalšie),prejavuje sa u nich vrodená vlastnosť, začnú využívať združovaciu vôňu (Nassonovova žľaza),čo je výzvou pre hľadajúce včely, aby ich nasledovali. Ďalšie včely sadajú na letáčovú pätku, aby aj ony vztýčili zadoček s vôňovou žľazou a ďalšie včely sa adoptovali na nový letáč. Robia to isté ako rojové včely pri strasení do rojnice. Aby hľadanie úľového letáča bolo čo najkratšie, je dobré pôvodný letáč prekryť novinami, čím prilietajúce včely rýchlejšie strácajú pamäť na pôvodné miesto.
Tento poznatok môže včelár využiť pri presune včiel na menšiu či väčšiu vzdialenosť, bez strát na včelách. Úle s včelami presúvame zásadne večer keď ustane let, aby všetky lietavky po preložení prvýkrát vyleteli už na novom mieste. Včele stačí vyletieť z úľa, aby zistila, že prostredie pred letáčmi je iné, čo ju núti okamžite robiť nový orientačný prelet. Tieto nové údaje si uloží do tzv. fotografickej pamäte, ktoré postupne vymažú tie staré. Včely po zorientovaní sa na novom mieste, odlietajú za svojimi povinnosťami. Po získaní vody či peľu sa vracajú na pôvodné miesto- stanovište úľa a budú hľadať svoj letáč ( priestor bude celý preplnený hľadajúcimi včelami), po márnych pokusoch nájsť svoj pôvodný úľ, postupne sa vracajú na nové miesto kde boli preložené, už podľa novozískaného náhradného programu, ktorý získali a uložili do pamäti pri prvom výlete z úľa na novom stanovišti.
Základnou podmienkou je, aby včelár nespanikáril a na pôvodné miesto v žiadnom prípade! neosadil náhradný úľ a to aj vtedy, keď premiestňoval skupinu viacerých úľov na nové stanovište. Pôvodné miesto musí ostať voľné do času, kým sa lietavky na novom mieste postupne dokonale nezorientujú. To môže trvať tri a viac dní
Ak predsa pár desiatok lietaviek zaletí do iných úľov, nič sa nestane , veď aj to sú naše včely. Ale nič také som nezistil. Posledne som premiestňoval sedem včelstiev na vzdialenosť 10m, ktoré dokonca mali ako dvojvčelstvá letáče nad základným včelstvom. Po troch dňoch bola už viditeľná konsolidácia včelstiev. Následná kontrola včelstiev, ktoré ostali na pôvodnom mieste a včelstiev na novom mieste potvrdila, že je všetko v úplnom poriadku. Pred štyrmi rokmi som premiestnil celú včelnicu (90 včelstiev) vzdušnou čiarou asi 450 m a všetko klaplo na jednotku.
Včely presunuté na nové miesto v žiadnom prípade nezatvárajte na viac dní, lebo pre včelu je to isté ako keď na druhý deň ráno vyletí prvýkrát z úľa. Mám vlastnú skúsenosť, že včely premiestňované v decembri, pri prvom jarnom prelete sa vracali na svoje pôvodné stanovište, samozrejme len tie, ktoré v jeseň boli zalietané na pôvodné stanovište. Nepáchajme na presúvaných včelstvách také násilenstvá ako je búchanie kladivom po úľoch, silné dymenie do letáčov,nasadzovanie bludísk a ani vozenie na fúriku po hrboľatej ceste ako sa to často odporúča včelárskymi laikmi. Premiestňovanie včiel, presun či posun úľov alebo zmena letáčového otvoru je pre mňa len malou epizódou na včelnici, z ktorej si už roky nerobím ťažkú hlavu.
Tieto zásady platia aj vtedy keď pridávame celé zásobné včelstvo pri posilnení či záchrane iného včelstva. Je to obyčajná rutinná práca vyžadujúca dodržať odporúčané zásady, hlavne jednu, pôvodné miesto musí zostať nejaký čas vždy prázdne alebo miesto prekryť novinami a pod.