Včelařská konference

Som spokojný, že môj príspevok nebol zbytočný.
Pane Radime P. Už rastú ! Pred pár týždňami sme diskutovali o hubách. Po vysokých teplotách, búrkach a daždivých dňoch, prišla očakávaná chvíľa výskytu a zbieraniu húb. Včera som si vyšiel asi do 1km vzdialeného dubového lesa a nešiel som zbytočne. V riedkom lese pod dubom som našiel jedného nádherného dubáka, pri ktorom sa krčili ešte dva malé a v kruhu 2m ešte ďalších jedenásť. Opravdivý hubár prežíva neopísateľný pocit, asi ako rybár, ktorý dlhé dni nahadzuje udicu do vody a keď sa mu podarí konečne niečo chytiť, je celý od vzrušenia bez seba. To však nebolo nič proti tomu, čo prinášali z hory desiatky hubárov. Plné košíky v množstvách 100 a viacej. Mám to šťastie vidieť u výkupcu, kde ich ľudia prinášajú. Sú akoby ich jedna mater mala (čo do jednotnej veľkosti), v káve kúpavala, sú nádherne zamatovo hnedé, klobúčik priliehajúci k k nohe a noha- koreň pekne baňatý. Prepáčte, že píšem aj o inej téme, ale viem, že i v Česku sú vášniví hubári. K môjmu nebohému švagrovi (Jindřich Anděl z Krkonôš) prišiel na návštevu otec a ten deň čo deň keď rástli bol v lese, tak ho zaujali naše hory bohatstvom a rôznosťou húb. Anton