Včelařská konference

Odpoveď pre heslo "jan"
Prepáčte, že reagujem trochu opozdene, ale som plne zamestnaný medobraním agátového medu (opozdene, lebo jednoducho som ho nemal do čoho dávať a to vďaka výkupcovi, ktorý moje vlastné obaly vrátil až teraz a čo je horšie, platbu za med ani doteraz), a veru deň končím poriadne zrobený tvrdou včelárskou prácou. Agátový med je dobre vyzretý a je aj kvalitný, horšie je, že v náväznosti na ukončenie znášky, začal "medovať" les, včely prinášajú do úľov to najhoršie čo môžu včelárovi "urobiť", medovicu z duba. Už som to za posledných 24 rokov zažil tretíkrát. Je to pohroma a tento med som nazval výrazom cementóza, lebo sa veľmi nelíši od cementovej malty. Jedna tretina a možno i viac medu ostáva v plástoch. Možno pozdejšie (o 2-3 týždne čakáme znášku zo slnečnice) plásty s cementózou budem namáčať vo vode a tú podkvasením a vypálením premením na kvalitný medovec. O tomto destiláte sa búrlivo diskutovalo i na Konferencii. Aj to je jedna z ciest ako tento med využiť.

Niečo o význame dvoch slov, ktoré som uviedol v predchádzajúcom komentári "zužovanie" a "nerozširovanie". Je to zo staršieho včelárskeho slovníka, ktoré bolo alfou a omegou používaného pri zimovaní, v počiatku jarného rastu, s poukazom na lepšie hospodárenie včelstva včelstva a tým jeho rýchlejšieho rastu. Keďže som túto fázu úplne v mojom technologickom postupe príprave včestva do znášky vypustil, stratili sa z mojej praxe aj tieto výrazy, pretože ak nezužujem, nemusím ani rozširovať, čím včely majú úľový priestor pre seba stále k dispozícii v plnom rozsahu, teda tak ako v prírode. Tam ak si včelstvo postaví v dutine 8-9 plástov, tak ich tam má stále a nikdy to prírodnému včelstvu neškodilo, čoho dôkazom sú ony samy, nevyhynuli.

Pre lepšie pochopenie mojej fylozófie o zimovaní a jarnom raste sú výskumy v Amerike, ktoré boli robené v roku 1931-33 ale i moje vlastné merania, ktoré dokázali, že zimujúce včelstvo, ale i včelstvo v jarnej fáze nevyhrieva priestor okolo včelieho chumáča, teda s teplom zbytočne nehazarduje. Teplo z plodového telesa uniká až keď začne teplo navyše produkovať tz.v. biologické teplo včelí plod. Často to môžeme pozorovať na jar, keď je ešte vonku chladno, ale vščely sú už zoradené v letáčovom otvore a silným mávaním krídiel vetrajú prebytočné teplo do vonkajšieho priestoru. Samozrejme, že toto teplo včely využívajú i pri obsadzovaní voľných plástových uličiek, aby mohla matka klásť ďalšie vajíčka.
Samozrejme, že toto moje vysvetlenie je strohé a nedá sa ním úplne všetko vysvetliť. Na krátke vysvetlenie pán Jan to možno bude stačiť. Umňa to funguje už 20 rokov, keď som začal včeláriť v trojzostve úľa miery B. Odvtedy na jeseň nevyberám z úľovej zostavy ani jeden olást, ani peľové a zásobné, preto na jar nemusím ani jedno včelstvo rozširovať. Prajem veľa medu. Anton